reklama

Ako nás zamkli a predsa poctili večerou (Momentky – Turecko III)

Príbeh s Metinom v kamióne a s Gökhanom v Istanbule u Metina doma pokračuje. Štyria s batohmi bez prístrešia počas zvečerievajúceho sa dňa v ázijskej časti Istanbulu riešime naše možnosti nocľahu. V kútiku srdca sa tajne spoliehame na Gökhana, 16-ročného Metinovho synovca, ktorý rozpráva rusky asi ako my anglicky. Nanešťastie my rozprávame rusky tak asi ako on anglicky. Takže naša konverzácia je slovíčkova, a aby rozumeli obe strany ťaháme z rukáva všetky možné opisy a zabudnuté synonymá.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Nechceme už spôsobovať rozruch a problémy Gökhanovi ako pred malou chvíľou Metinovi. (Skúste si predstaviť vy, že by ste dovliekli rodičom do domu štyroch neznámych Turkov s batohmi, že u vás budú spať). Nemáme zas až toľko možností. Sme v neznámej štvrti ázijského Istanbulu, slnko už zapadlo. Gökhan je však veľmi milý a ochotný. Cíti to trochu ako česť, že nás môže sprevádzať a pomáhať nám.

Ponúka nám nocľah u nich doma (Také, že vyspime sa u vás na dvore, je to pre nás ideálne miesto, tu nefunguje. Žiadne dvory samozrejme neexistujú. Ledva sú tu medzi zhlukmi domov ulice.) Po jeho ubezpečení, že naozaj nijaký problém či nevôľa rodičov nehrozí a po našich štyroch potvrdzujúcich otázkach či naozaj, trochu zneisťuje. Na naše prekvapenie kvôli tomu, že si myslí, že sa nám ich domov zdá príliš skromný a nepáči sa nám že by sme museli spať na zemi. Vysvetľujeme mu, že to pre nás nie je žiaden problém, priam na naše pomery prepych (vzhľadom na obľúbené nocľahy v poli, lese, kríkoch, v oranine pod vedením elektriny vysokého napätia:)).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vstupujeme teda dnu so zvláštnym pocitom očakávanej neočakávateľnosti (v koľkých tureckých domácnostiach ste boli?:-)). Zoznamujeme sa so sestrou. Sme uvedení do "obývačky". Izby sú vystlané kobercami, steny ornamentami. Je tu dokonca niečo ako gauč, televízor, rádiomagnetofón. Máme si urobiť pohodlie, s tým že nás tam Gökhan nechá (pre vžitie sa do situácie pripomínam, že si navzájom rozumieme každé tretie slovo a zmysel viet chápeme skôr podľa slov ktorým rozumieme, a tie nemusia byť kľúčové resp. môžu znamenať zápor :))

Gökhan nás opúšťa, silne pribucháva dvere a počujeme niečo ako kľúč. Žeby zamkol? Ale prečo? Chcú nám len dopriať súkromie a nechcú nás nechať potulovať sa po dome? Alebo nám chcú niečo zlé? (Sami sme zakúsili, že opatrnosti nie je nikdy dosť a človek nikdy nevie, čo sa z koho nakoniec vykľuje. A u tejto rozdielnej kultúry už vôbec nie). Skúšam otvoriť dvere. Naozaj zamknuté.. Všetkým štyrom nám zneisteli úsmevy. Nemôžeme nájsť logický myšlienkový postup prečo by nás sem mali zamknúť. Napadá nás újsť oknom.. ale sandále máme aj tak v predsieni.. a utekať bosí.. ešte to snáď nie je až taký krajný prípad. Celé sa nám to nezdá a nechce sa nám tomu veriť. Hovorím: „Určite to bude dáka blbosť a ešte na to budeme spomínať akí sme pakovia“. Hej, asi, ..ale momentálne to nerieši situáciu vôbec. Tak len bezradne na seba pozeráme, čakáme čo bude.. taká zvláštna neistota v mysli.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Priniesol som vám vodu“ vstupuje Gökhan, poriadne sa oprúc do dverí a nadávajúc ako sa zasekávajú. Pozrieme na seba veľavravným pohľadom a nemôžeme sa zdržať smiechu, ktorému Gökhan nemôže rozumieť. Pijeme vodu s úľavou a radosťou, obviňovaním sa ako môžeme byť takí krepí, že také obavy sme si vykonštruovali pre nič za nič. Teraz sme už definitívne rozhodnutí, že tu ostávame a sme Gökhanovi veľmi vďační a začíname si tento večer užívať.

S očakávaním sa zoznamujeme s Gökhanovou matkou. Milá pani, neprejavuje žiadne známky nevôle, aj keď sa bez jej vedomia do domu nasáčkovala štvorica cudzincov. Nakoniec prichádza aj otec, vysoký chudý pán, snažíme sa úctivo pozdravovať. Rozprávame o všeličom, čo nám komunikačné schopnosti za pomoci anglického a ruského slovníka dovoľujú. Kam ideme a prečo sme prišli do Turecka. Československo im niečo hovorí, pomáhame situovať Slovensko, porovnávame platy, obyvateľstvo (Istanbul je ako 2 Slovenská), situáciu v regiónoch.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vysvetľujeme, že nechceme aby si robili s nami starosti, naozaj potrebujeme len strechu nad hlavou a sme za ňu veľmi vďační. Vysvetlite však Turkom, že nechcete aby vás hostili :-) A tak s úmyslom neuraziť Gökhanovu rodinu účastníme sa večere. Predjedlo podobné našej polievke, do ktorého sa namáča „ekmek“ (ich chleba, podobný však skôr nášmu sendviču). Ďalej cestoviny s nejakou zeleninou a stopami mäsa. Nasleduje misa ovocia s melónmi a hroznom. Všetko sa deje v „obývačke“, čo je miestnosť kde okrem iného jedia v polohe „kľačmosediac“ za nízkym okrúhlym stolíkom prestretým pre túto príležitosť. Všetko pripravujú ženy. Otec je ten, ktorý príde k prestretému stolu a odchádza ako prvý. Na ženách však nevidno, že by ich to nejak obťažovalo či prekážalo. Sú zvyknuté a zdajú sa byť šťastné.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Myslím, že takto nevyzerá ich typická večera.. ale nech sme vysvetľovali ako chceli, hostí proste musia pohostiť.. Rozprávame do neskorého večera, na DVD je nám ukázaný turecký popstar.. vcelku chytľavé melódie, niečo medzi folklórom a popom :) a chlapík typu Robo Kazík. Ale podľa radosti osadenstva minimálne národný hrdina.

Máme aj živú ukážku hudobného umenia. Pán otec hrá na strunový nástroj tzv. „sás“ (v princípe gitarový) a vyludzuje rýchlymi pohybmi prstov po strunách i pražci skutočne turecké melódie aké sme poznali z rádii áut, ktoré nás brávali na autostope. Vskutku nádhera.

Unavených nás ukladajú na spánok v samostatnej miestnosti. Naše dievčatá spia na posteli a my dvaja chalani na prestretej zemi. No prepychový večer.. so všetkou spontánnosťou, pohostinnosťou, radosťou, láskavosťou a autentičnosťou.. škoda slov, niektoré veci človek musí zažiť..

„Nuž veru“ – hovoríme si na dobrú noc – „ani sme sa nenazdali, že po zdarnom začiatku, všelijako vyzerajúcom pokračovaní a bezradnosti, to nakoniec takto dopadne..“. A nad tým, že sme si chvíľu mysleli, že nás títo milí ľudkovia zamkli a kujú zlé plány, sa už len neveriacky usmievame.. :)

Tak vďaka Gökhan Gök a tvoja rodina :)

Matúš Soták

Matúš Soták

Bloger 
  • Počet článkov:  117
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Error 555. Blogger no more to be found at this address. Zoznam autorových rubrík:  Čo mi behá po rozumeMoja dušaŽivot priniesolCestou necestouNasratý a potešenýVedaŠto to za ťechňika?HaluzeNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu