reklama

10 rád ako čítať novinové titulky bombastických vedeckých objavov

Neverte titulku automaticky. To čo sa číta, to sa predáva. Čím môžete prilákať pozornosť k článku? Správne (či "správne") zvoleným nadpisom (blogeri o tom vedia svoje :)). Pomôže prečítať si názov originálnej štúdie, vedci už totiž bývajú opatrnejší. Pre reálne pochopenie článku je nutná malá analýza, tu zhrnutá v 10 bodoch.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Dr. Alice White napísala veľmi užitočný článok, ako čítať články referujúce o vede, medicíne a zdraví. Píše v Británii pre server NHS (National Health Service) Choices, ktorý má, ako sami píšu, "podávať objektívne a dôveryhodné informácie a pokyny ohľadne zdravia a starostlivosti oň". (It is committed to providing objective and trustworthy information and guidance on all aspects of health and healthcare.) Článok spomínal aj Gabriel Šipoš vo svojom článku, kde sa do neduhov a preháňaniu pri písani o vede trochu zahryzol.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keďže článok Dr. Whitovej je veľmi užitočný, ponúkam vám z neho hlavné myšlienky spolu s vlastnými postrehmi.

Original (English): How to read health news

Vymedzenie pojmov pre účely tohto blogového príspevku:
článok - novinový, časopisový, internetový, blogový článok referujúci sprostredkovane o nejakom objave - o jeho "titulku" je reč
autor článku - autor článku (viz. definícia "článok)
štúdia - originálna štúdia, ktorú vykonávali vedci v rámci základného/aplikovaného výskumu, uverejnená v recenzovanom časopise s peer review (anonymný odborný posudok).
autori štúdie - vedci, autori samotného výskumu.

Neverte titulku automaticky. To čo sa číta, to sa predáva. Čím môžete prilákať pozornosť k článku? Správne (či "správne") zvoleným nadpisom (blogeri o tom vedia svoje :)). Pomôže prečítať si názov originálnej štúdie (k tej sa nie je vždy ľahké dopátrať, ale o tom inokedy), vedci už totiž bývajú opatrnejší (tam nie je dôležitý len titulok, ale aj obsah na základe ktorého výsledky ďalší vedci citujú).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pre reálne pochopenie článku je nutná malá analýza, zhrnutá v niekoľkých bodoch.

1. Opierajú sa tvrdenia v článku o vedecký výskum publikovaný v recenzovanom (odborníkmi posudzovanom) časopise?
Ak článok odporúča užívanie konkrétnej látky či potraviny alebo deklaruje pôsobenie nejakej činnosti, ale nepodopiera tvrdenia konkrétnym vedeckým výskumom, hľaďte na dané odporúčania s veľkou rezervou a neukladajte do pamäti ako overený fakt. (samotný pojem "vedci zistili" je len ničnehovoriaci slovný obrat, článok musí obsahovať ďalšie údaje)
Ono na odporúčaní jedenia viac ovocia a zeleniny nič zlého nie je, ale vychádzanie z dôveryhodných predpokladov má svoje opodstatnenie, inak sa vo verejnosti na rovnakú hladinu ako vedecké objavy dostanú takéto bludy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

2. Je článok založený na vedeckom konferenčnom príspevku?
To sa v prostredí článkov uverejnených v slovenčine veľmi netýka. Aspoň ja som to na skromnom portfóliu (aj o tom inokedy) článkov v slovenčine nepostrehol. Ide o to, že na konferenciách sa prezentujú aj najnovšie, čiastočné výsledky, ktoré neprešli recenzentným procesom a neboli teda kriticky zhodnotené anonymnými odborníkmi z odboru. Navyše chýba podrobná metodologická časť.

3. Bol výskum robený (preukázaný) na ľuďoch?
"Zázračný liek" v titulku môže byť v skutočnosti látka dobre fungujúca na bunkových líniách a modelových organizmoch. Nie je to však žiadna záruka fungovania na ľuďoch. Na druhú stranu, výskum na modeloch sa nesmie podceňovať! Je to veľmi dobrý odrazový mostík, pretože mnoho fyziologických procesov a bunkových ešte viac, funguje veľmi podobne. Bez výskumu na modeloch by bolo efektívnejšie hľadanie ihly v kope sena. V interpretácii výsledku je to však potrebné mať na pamäti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

4. Koľko účastníkov sa podieľalo na štúdii?
Toto je veľmi podstatný fakt. Na komplikované experimenty je málokedy prebytok biologického materiálu a výskumníci musia pracovať s tým, čo majú k dispozícii. Napríklad pri štúdiu kolorektálneho karcinómu môžete mať v skupine 10 - 20 vzoriek. Naproti tomu napríklad vo veľkých neinvazivných epidemiologických štúdiách, môžete mať k dispozícii údaje až od tisícov jedincov. "Sila" testu a výsledku je tak v týchto štúdiach rôzna.

5. Mala štúdia kontrolnú skupinu?
Ak je splená podmienka č.1 (vyššie), tak je to takmer isté. Je však tiež podstatné, či bola správne navrhnutá. V klinických testoch má byť štandardne použitá randomizovaná, 2x slepá metóda (pacienti sú do skupín rozdelení náhodne, pacienti nevedia či dostávajú účinnu látku alebo placebo, ani podavajúci personál nevie, či podávajú účinnú látku alebo placebo).

6. Je efekt 3-násobný, alebo 10-percentný?
Aj malé zlepšenie je zlepšenie a môže byť štatisticky významné. Ak však riziko rakoviny zvyšuje nejaký faktor 5 násobne alebo o 10 %, je to rozdiel.

7. Je výskum potvrdený iným laboratóriom?
Keďže mnoho problémov rieši mnoho skupín, výsledky sú vzájomne konfrontované a doplňované. Ak viacero laborátorii objavilo (potvrdilo) rovnakú vec, je veľká pravdepodobnosť, že nestrieľate kačicu.

8. Je obsahom titulku naozaj to, čo skúma štúdia?
Toto je výborný postreh Dr. Whitovej. A uvádza názorný príklad. Ak titulok nie je primárnou odpoveďou na otázky štúdie, niečo nie je úplne v poriadku. Majmä titulok článku "Paradajky znižujú riziko infarktu". Ak si prečítate, čo konkrétne vedci študovali, bol to efekt požívania paradajok na výšku krvného tlaku. Vyšší krvný tlak je síce rizikovým faktorom infarktu a je možné až pravdepodobné, že čo znižuje krvný tlak, znižuje aj riziko infarktu, ale táto štúdia to však nepreukazuje a ani to neskúmala. Preto z toho nemožno automaticky vyvodzovať takýto záver. Toto je príklad veľmi častej chybnej implikácie.

9. Kto štúdiu financoval a kto ju prevádzal?
Vo väčšine prípadov narazíte na základný výskum financovaný zo štýtnych zdrojov, no stále viac sa tlačí na prispievanie zdrojov súkromných firiem, čo sa uplatňuje najmä v aplikovanom výskume. A tak je dobre overiť aj takúto skutočnosť. Ak výsledok, že "káva spôsobuje zvýšené riziko infarktu" financoval, prípadne prevádzal výrobca čaju a je to v odbornej verejnosti ojedinelý výsledok, je potrebné to mať na pamäti.

10. Odkiaľ čerpal autor článku?
Je veľa serverov, ktoré píšu sprostredkovane o vedeckých objavoch. Všetko začína u pôvodného článku ktorí píšu autori štúdie (original article), ktorý anonymne recenzovali (peer-review) 2 - 4 odborníci. Článok, ak je následne prijatý, je daný do tlače (často hneď po akceptácii ako preprint). Z času na čas, vychádzajú na dané témy tzv. reviews, prehľadné články zhrňujúce a diskutjúce poznatky z pôvodného výskumu. Zároveň je mnoho serverov píšucích o základnom výskume sprostredkovane. A ešte viac tých, píšucich sprostredkovane to sprostredkované. Preto je podstané, čo bolo autorovým zdrojom článku. Či čerpal z pôvodnej práce, tlačovej správy alebo sprostredkovateľského servera. To sa bohužiaľ dozvieme málokedy.

Bonus. "Zastreľ si svojho lokálneho novinára"?
Pri zjednodušovaní sa človek zavádzaniu či chybnej interpretácii nevyhne a novinárom sa to občas stáva (ako veľmi nechtiac a ako veľmi prílšnou senzáciechtivosťou je individuálne). Nie vždy však za tým stoja novinári. Vo svojich záveroch, úvahach, možných dopadoch, vedci môžu dôjsť k interpretáciam, ktoré výskum nepodporil priamo. A novinári len pretlmočia ich slová. Práve preto je dôležité brať do úvahy všetky spomínané body pri rozhodovaní, ktorý titulok je dôveryhodnou informáciou a ktorý môžem pokojne do zajtra zabudnúť.

Tu je výčitka a výzva novinárom, za lepšie a priamejšie citovanie zdrojov. Aby si sám čitateľ mohol čo najobjektívnejšie fakty spracovať. (O citovaní slovenských novinárov píšucích o vede v ďalšom článku).

S odstupom času netriedime údaje a nerozlišujeme, či to, že melóny sú dobré na sluch, sme čitali v najnovšej Báječnej žene, Novom čase, vedeckej prílohe SME, na Oslovi, vo Vesmíre, Sciencedaily či NewScientistovi alebo nebodaj original paper v Nature alebo Science. Natožto, kto si má pamätať odpovede na tých ďalších 9 bodov? Preto je dobré triediť informácie už na vstupe.

Aktualizácia (12.6.09):
Trochu humoru o vede a médiách:
http://www.phdcomics.com/comics/archive.php?comicid=1175
http://www.phdcomics.com/comics.php?f=1174

Matúš Soták

Matúš Soták

Bloger 
  • Počet článkov:  117
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Error 555. Blogger no more to be found at this address. Zoznam autorových rubrík:  Čo mi behá po rozumeMoja dušaŽivot priniesolCestou necestouNasratý a potešenýVedaŠto to za ťechňika?HaluzeNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu