Klop klop klop klop. Štrng štrng. Klop klop klop klop

Autor: Matúš Soták | 17.2.2009 o 10:51 | Karma článku: 9,08 | Prečítané:  2670x

Každým zastaveným metrom sa na stanici vyvalí stovka ľudí, ponáhľajúcich sa vystupovať, prestupovať. Zapadnete rýchlo, robíte to už osem rokov. Naučíte sa veľmi si nevšímať okolie, venovať sa článku v časopise. Hra slepého na píšťalke vám znie len v podvedomí. Ak si nechcete nabiť ňufák, je nutné občas dvihnúť hlavu. Niekedy sa prihodí vidieť zaujímavé veci.

Klop klop klop klop klop klop - v rýchlom pravidelnom rytme (v pozadí stále čisté zvuky píšťalky). Štrng štrng. A ďalej klop klop klop klop. A už len hluk eskalátora. Dlhší pohľad na celú situáciu, zamýšľavé "hmm.." a len zvláštny pocit pod kožou..

 

 

Z celého davu sa pri slepcovi zastavil len upravený mladík, pravdepodobne s nejakou formou obrny prekonanou detstve, s dvoma barlami napevno priviazanými k lakťom. Opierajúc sa o jednu barlu strká slepcovi do košíka v ruke štrngajúce drobné, a hneď pokračuje k eskalátorom.

Jednoduché, dojemné, ale veľavravné. Indiáni mali s tými mokasínami pravdu. Mali by sme si ich sem-tam od niekoho požičať, možno by sme sa navzájom viac chápali.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Alternatívu nepotrebuje iba Smer, ale aj SaS

Žasneme nad tým, ako sa na Slovensku v radoch stúpencov opozície znížili nároky.

PLUS

Ako skutočne vyzerá porucha, ktorú má detektív Monk

Dá sa žiť s ustavičným strachom?


Už ste čítali?