Error 555. Blogger no more to be found at this address. Zoznam autorových rubrík: Čo mi behá po rozume, Moja duša, Život priniesol, Cestou necestou, Nasratý a potešený, Veda, Što to za ťechňika?, Haluze, Nezaradené
Trávim v Čechách už viac ako len pár dní, a svoju počiatočnú naivitu, že ovládam češtinu, mi veľmi rýchlo vybili z hlavy moji českí kamaráti. Úprimne mi objasnili ako je to s mojou presvedčivou češtinou. Nielenže s jemným úsmevom krútili hlavami nad mojím prízvukom, užívali si radosť z českých novotvarov, ale hlavne mi objasnili, že pššíště, pššedem, Pššerov, dvežže, Žžecko neznejú veľmi košér (= vôbec) česky.
Nuda a trápne vtípky. Tak by som charekterizoval tohtoročný. Neviem, či som len ja vyrástol alebo som trochu znáročnel alebo proste nemal náladu. To sa mi voľajako nezdá, pretože si robím srandu ostávajúcich 364 dní. Každopádne mi články serióznych médii, vrátane SME (nalistujte 1.4.), OSEL.CZ (nachytali zrudičku :_)) akosi neprišli vtipné. Staré, opakované a vnútené. Mám rád invenciu..
Za starých študentských časov (rozumej t= - 5 rokov), keď som sa (vtedy pre mňa) z Divokého západu (rozumej Praha) vracal na Ďaleký východ (rozumej Michalovce) zo školy, vždy som rád vystupoval vo svojom pokľudnom rodnom okresnom meste. Už som sa vždy cítil skoro doma. Typický, po viacmesačných pražských pobytoch kontrastný kolorit, vždy dotvárali (pardon, vytvárali) rozbité cesty a zohyzdené paneláky. A človek videl, že až potom čo máme na chleba, možeme maľovať steny.. Ale posledné Vianoce som sa dočkal prekvapenia :)
mamka: je tu ocko, pozdravuje ta ja: ze aj ja jeho mamka: :-) ja: a ze nech na teba zajtra nezabudne mamka: on vravi, ze my sviatok nepotrebujeme. My sa lubime cely rok.. Tak mi napadlo..tento sviatok je vlastne dobrý na to, aby nám pripomenul, že na to aby sme sa mali radi ho nepotrebujeme ;) pekný paradox..
Človek si zvykne na všetko. Na začiatku na reťazáky a po smrti aj na hoaxy (to sú tie poplašnospravové emaily, ktoré nie sú pravdivé a ktoré posielame pre istotu). Ale keď propaganda je sviňa a sto krát opakovaná lož sa stáva pravdou.. prečo sa nám nedarí vtĺcť do hláv email obsluhujúcim ľuďom aj pravdu a ochotu rozmýšľať?
Keďže sa občas stáva, že nie všetci blogeri sú blogeri zažratí, aby denne čítali blogdiskusie :)) ale mnoho z nich by sa rado sem-tam stretlo k potešeniu všetkých :)) A je im veeeľmi ľúto ak nejaké stretko premeškajú, je tu možnosť prihlásiť sa na mailing list blogstretiek. Emailom budete pred každým stretkom, o ktorom si prajete byť informovaný, informovaný :D
:) No hurá. 99:98 .. jak z amerického filmu. Nech žijú zradcovia, nech žije politka. Niededy je horšie lepšie ako horšie.. UPDATE: Mel bych říct omlouvam se národu .. spolehli jsme se na rutinu.. Spletli jsme se. 100 bylo pro a 97 proti --------- No, niektoré chyby sa odpúšťajú :D :D :D --------- No zdá sa, že natrénovať si som proti nie je také jednoduché ako sa zdá. Myslím, že tie platy poslancov sú málo motivačné sa vetu naučiť.. :_))
Hej pražákom tým je hej musí si povedať aj ten bloger ktorý nechce, vzhľadom na frekvenciu blogstretiek v Prahe :) Ale my sa tomu len a len velice tešíme. A ako nám premenovali hospodu, nemali chlieb, pomaľovali nás bojovými farbami a povozili nočnými električkami? Takto nejak.
Na prvý pohľad sa zdá, že neprofesionálne konal. Nedokončil reláciu v priamom prenose, za ktorú má ako moderátor (a jeden z 3 autorov) zodpovednosť. Rovnako za obsah, ako i časový harmonogram. Predšasné ukončenie relácie tak je vysoko neprofesionálne. Ale čím chceme hodnotiť profesionálneho novinára vo verejnoprávnej televízii? Tým, že bude dodržovať formálne pravidlá? Alebo ak je nutné upozorní aj netradične..
Náš (český) najzlatší operátor, Vodafone , ktorý ma naozaj zmysel pre humor nielen v reklamách, všetkým svojim zákazníkom poskytol víkendové SMS vo vlastnej sieti zadarmo. No nepoteší? Poteší :)) A keďže sa vždycky nájdu správni recesisti ;-) využili sme akciu dokonale. A aký to malo spontánny priebeh?
22 hodín tam, 22 hodín späť a 26 hodín pobytu. Čo všetko sa dá stihnúť za tento čas v Ríme? Káva každopádne :) No nechajte si újsť kávu v Ríme, keď vás dopravia tam i späť za pouhých 200 Kč :)) Nech žijú žlté autobusy Student agency . A Mirec, ktorý mi dal vedieť. Keďže klasické objektívne:) fotky môžete vidieť všade, ponúkam vám osobný sub-objektív-ny pohľad.
Haluzcestovanie má svoje neprekonateľné čaro. Kto zažil, vie, že nie je o čom diskutovať. Kto nezažil, môže vyskúšať :) Svoju poetičnosť majú aj akcie typu ideme? ta poďme. A podobne som sa dostal k dobývaniu Ríma. Matúš ideš do Ríma tam a späť za dve stovky? Ta nejdem? Ta jasne že idem.
O kvalite stránok Štatistického úradu sa popísalo dosť. Prečo ale, po skúsenostiach, ktoré zažili v noci (či už z preťaženia, či úúúdajného útoku) tam nie je nikto kto používa obyčajný sedliacky rozum.
Niekedy v júni som úspešne ukončil štúdium na Univerzite k potešeniu môjmu i k potešeniu rodičov a všetkých ostatných, ktorí cítili vnútornú potrebu byť na mňa hrdí. U nás je systém ukončenia taký, že sa jednoducho prihlásite na štátnu záverečnú skúšku v termíne júnovom alebo v termíne septembrovom, pričom oba termíny sú regulérne a ekvivalentné. Jednou z najvýznamnejších motivácii, prečo skončiť v júni bola vidina posledných trojmesačných prázdnin trvajúcich do nástupu na doktorandské štúdium na tej istej fakulte. V podstate sa podarilo, len ma to vyšlo trošku drahšie. A to len preto, že som nevedel, že ak ukončím štúdium a zároveň som prijatý na štúdium doktorandské, medzitým za mňa štát nebude platiť zdravotné poistenie. Podľa zákona sa musím proti všetkej logike zaregistrovať ako "hľadajúci si prácu". Aj keď žiadnu nehľadám.
Narýchlo som potreboval cestovné poistenie na 6 dní pred cestou do Nemecka. Bez cestovného poistenia totiž od nás služobne nikam vycestovať nemôžete. Veď v poho. Tak to nech to je čo najjednoduchšie a najrýchlejšie, nemám čas zháňať najlepšiu ponuku po celej Prahe. A tak na Budějovickej vchádzam do pobočky Allianzu , hneď pri nemocnici. Otvráram dvere..
Tento článok vznikol priamo na mieste činu (super hospoda Království) pražského stretnutia blogerov a sympatizantov blogeriek. Bolo absolutelly fantastic, ako som sa naučil na angličtine ;_) a jelikož ponevač našťastie blogeri vedia ešte písať aj rukou na papier :) prinášam(e) vám originálny zápis veľactenými blogerskými rukami. Záznam je prevedený v pôvodnom znení bez titulkov. Pre tých, ktorí už nie sú schopní obetovať námahu na lúštenie blogerských grafohieroglifov som pripravil aj dopísmenový preklad (pod orig. textom) s Matúšovskými a Lienočkovskými/Beďovksými ilustráciami :)
V dávnejšom článku o nápade (za ktorým si stojím) ako získať heslo k rôznym účtom vrátane emailu (upozorňujem, že je nutná aj spolupráca klienta vo forme toho, že v rôznych typoch registrácii uvádza rovnaké heslo), som bol zahriaknutý skúsenými :) (se vší úctou) programátormi, že moja myšlienka má zádrheľ v tom, že z hashu hesla nie je možné zistiť (v rozumnom čase) reálne heslo. Áno tento argument je silný a správny a nie je k nemu veľmi čo dodať. Ale však ako mnoho zákonov má pre svoju platnosť podmienku splnenia predpokladov, rovnako i tento. Príliš sa totiž spoliehame na poctivosť programátorov. Dokonca i veľkých serverov. Tak ako je to v skutočnosti s bezpečnosťou naších hesiel na veľkých slovenských serveroch? Pozrime sa.
Prečo nás (chudákov) študentov musia /* kolej = vysokoškolský internát/ kolejbáby, kolejzamestnankyne, kolejšéfovia permanentne nasierať pri (takmer) každom (nútenom) kontakte, prečo s každoročne pribúdajúcou mierou (pre)technizácie, kompjuterizácie a automatizácie pribúda byrokracia, chybovosť, absurdnosť, zbytočnosť, nervozita a strata času. Hm.. neviem aj viem.
Cez víkend som bol v Českosaskom švýcarsku. Okrem toho, že tam bolo dobre ..a milión Nemcov:) a v piatok krásne teplo slnečno a v sobotu ráno daždivo a daždivo (v podstate sme boli radi, že nás dážď vyhnal zo spacákov AŽ o 6:03..smutné bolo len, že 7:30 v nedeľu nebola otvorená v hraničnej dedina žiadna hospoda :) ..istil to len HOTEL PRAHA :D, kde sme si dali rannú kávu a zažili hysterickú riaditeľku, ktorá v priamom prenose drbala mladú zamestnankyňu :) Ale pointa celého príspevku..:-) vo vlaku sme stretli chlapíka, ktorý mal tričko, ktoré ma fakt rozosmialo a pobavilo po tom, čo som na to pár sekúnd nepochopne čumel:) Mal tam nápis: (česky) Ľudia sa delia do 10 skupín. Na tých, ktorí rozumejú binárnemu kódu a na tých ostatných.
Nevýhoda SMEblogu je, že postupným blogvývojom svojho blogega dospejete do fáze, kedy sa pôvodná myšlienka haluzodsrdcablogu mierne vytratí, lebo človek už príliš rozmýšľa nad tým čo napíše. Najmä keď si už vypracoval nejaký blogimidž a nebude ho predsa poškodzovať žvachtavými článkami s obsahovou hodnotou mínus tri a štylistickou kvetnatosťou plus nula celá šesť tisícin, hoc by to tu a teraz aj rád vyjadril :). Na druhú stranu..
