Mnoho sporov, či vzťahov sa musí potýkať s neláskou. "Už ma nemiluje, nikdy mi to nepovie. Ja mu to hovorím každý večer, a on mi len odvrkne "hej, hej, ja viem."
Jeho pohľad: "Neviem. Pomáham jej s upratovaním, novú kuchyňu som jej spravil.. a ona mi povie, že má pocit že ju nemám rád. Nechápem."

Máme tendenciu rozprávať svojím primárnym jazykom lásky. Podvedome. Očakávame, že lepšie už svoju lásku vyjadriť nemôžeme. Je to logické (keďže to považujeme za prejav lásky od iných).

V tomto tkvie hlavná myšlienka knihy. Hlavným cieľom je poznať primárny jazyk druhých a prehovárať hlavne ním (za predpokladu, že osobe skutočne chceme prejaviť lásku :)), a nie nútiť ostatných aby prijímali náš jazyk.
Prijímame všetky formy jazyka lásky. Ak sa nám však nedostáva primárneho, naša "citová nádrž" (ako to pekne autor nazýva) je prázdna a ostatné formy sú potom málo platné.

Odpozorovať primárny jazyk lásky partnera/príbuzného/kolegu (proste ľudí s ktorými žijeme a sme v styku) môžeme tým, že budeme sledovať jeho prejavy lásky, prípadne skúšať rôzne jazyky a pozorovať čo to s ním robí, čo ho teší :)

 

  • Slovami uistenia sú povzbudenia, slovné ocenenia, poďakovania, pochvaly. Niektorí ľudia majú pocit, že si ich nevážite, alebo ich nemáte radi, ak im to výslovne nepoviete.
  • Pozornosť spočíva v spoločne strávenom čase. Či už rozprávanie, výlet, kino, posedenie, ochota počúvať.. Nie je dôležitá činnosť, miesto či čas.
  • Darčeky sú hádam jasné :) Dá sa to vcelku dobre odpozorovať, kto si váži, stráži a odkladá aj malé drobnosti, lebo sú od niekoho. Takýchto ľudí poteší aj keď im venujete ceruzku, alebo im niečo drobné pripravíte.
  • Skutky služby. Ak niekomu pomôžete s prácou, riadom, hocičím, a bude vám ďakovať ešte týždeň, tak jeho primárnym jazykom sú skutky služby.
  • Fyzický kontakt. Záleží od prostredia v akom človek vyrastal, a koľko sa mu ako dieťaťu dostávalo. Niekto dotyk považuje za niečo absolútne intímne a radšej "nešahať", niekto by vás objímal zakaždým kedy vás vidí. Je preto dobré vedieť, ak je toto nieči primárny jazyk. Vtedy je dobré priateľsky poklepať po ramene, či objať ak sa dlho nevidíte.

 

 

Autor Gary Chapman je americký pastor a psychológ s mnohoročnými skúsenosťami z psychologickej i manželskej poradne.
Túto knihu vydal pôvodne pre manželov, dnes však existuje viacero vydaní, ktoré sú cielené na konkrétnu skupinu. Môžete si vybrať.

Jeho myšlienky sa mi v praxi skutočne potvrdili, a môžem povedať, že som pocítil radosť, keď som pochopil (aspoň približne) jazyk lásky svojich blízkych a bol schopný a ochotný ním rozprávať (úsmevy tých ľudí stoja za to ;-)).
A nájsť ten svoj je tiež vcelku zábavné :)

Viem, že máte vo svojom okolí ľudí, ktorí stoja za to trochu námahy na zistenie ich primárneho jazyka lásky. A stoja aj za námahu naučiť sa ich jazykom prehovárať.. držím palce :_)

Inak, čo myslíte, ktorý je ten môj.. :_) A ktorý ten tvoj?? ;-)

----
Kniha vyšla aj v slovenčine vo vydavateľstve Porta Libri.